(ne)bezpečná vodná KORYTNAČKA
2. marca 2026
Stalo sa aj vám niekedy, že ste chceli vrátiť čas kvôli jednému jedinému rozhodnutiu?
Život je v tomto nekompromisný. Nedá sa zastaviť, nedá sa pretočiť späť. Človek sa učí z vlastných chýb – niekedy potichu, inokedy veľmi bolestivo.
A my sme sa jednu naučili tak, že na ňu nikdy nezabudneme.
V domnení, že robíme správnu vec, sme deťom kúpili vodnú korytnačku. Dovtedy sme ich naozaj chránili – nenavštevovali škôlku, vyhýbali sa veľkým kolektívom, minimalizovali kontakt so zvieratami. Dávala som si záležať na hygiene, na prevencii, na všetkom, čo sa dalo ovplyvniť.
Vodná korytnačka v akváriu nám prišla ako bezpečná, kontrolovaná voľba. Keď si ju tri staršie deti zamilovali, keď sme videli tú úprimnú radosť v ich očiach, povedali sme si – prečo nie?
Netušili sme, že práve týmto rozhodnutím otvoríme dvere niečomu, čo nám takmer vezme dieťa.
Všetko bolo v poriadku… až do júla 2024.
Klárka začala mať silné črevné problémy – hnačky, vracanie, bolesti brucha. Jej stav sa rýchlo zhoršoval, preto sme okamžite išli do NÚDCH v Bratislave.
Na urgente lekár spočiatku nekonštatoval stav ako bezprostredne život ohrozujúci. No na základe veľmi vysokého CRP povedal, že si ju pre istotu nechajú na oddelení. Po dvoch hodinách čakania na prijatie z urgentu prišla slúžbukonajúca lekárka, ktorá už konštatovala výraznú dehydratáciu – a Klárku nám akútne previezli na ARO.
V tej chvíli mi nikto nepodal žiadne informácie. Bola som tam sama, bez podpory, bez vysvetlenia, čo sa deje, čo plánujú, aký je jej stav. Len som stála na chodbe s obrovským strachom v hrudi a snažila sa z kúskov viet a výrazov tvárí pochopiť realitu. V takých chvíľach je rodič extrémne zraniteľný – a práve tam vidím obrovský priestor na zlepšenie komunikácie.
Raz mi MUDr. Pavol Kunovský, PhD., MBA povedal vetu, ktorá mi navždy zostala v hlave:
„Rodič je súčasťou tímu, ktorý sa stará o to, aby sa dieťa uzdravilo.“
Presne tak to vnímam aj ja.
Rodič nemôže byť odstrčený. Nemôže byť len ticho čakajúcim pozorovateľom. Pozná svoje dieťa najlepšie. Vníma jemné zmeny, ktoré sa nedajú odmerať prístrojom. A hlavne – nesie zaň zodpovednosť a lásku, ktorá ho núti bojovať.
Nasledujúci deň sa jej stav rapídne zhoršil. Bruško jej veľmi napuchlo, bolo tvrdé a bolestivé. Intuitívne som cítila, že sa deje niečo vážne. Lekárka nás však uisťovala, že sono zo dňa príjmu neukázalo nič závažné a že musíme počkať, kým zaberú antibiotiká.
Len čakať.
Bol to pocit absolútnej bezmocnosti.
Bola nedeľa a mne to nedalo. Zavolala som doktorovi Kunovskému, ktorý Klárku poznal z minulosti. Okamžite zareagoval. Bez váhania volal na ARO a dôrazne žiadal opakované sono. To už ukázalo krutú pravdu – došlo k perforácii čreva.
Situácia bola kritická.
Bolo to pre mňa obrovské prekvapenie a zároveň šok, keď mi lekárka oznámila výsledky odberov – Klárke vyšla salmonela. V tej chvíli sa mi na sekundu zastavil svet.
Popri tom všetkom nám stále nešlo do hlavy, z čoho môže mať Klárka salmonelu. S jej stravou sme zaobchádzali mimoriadne opatrne. Všetky fľašky mala vždy dôkladne vydezinfikované, jedlo čerstvé a kontrolované. Boli sme si istí, že nemohla zjesť nič pokazené ani rizikové.
Nevedeli sme, z čoho to je. Stále sme si kládli tú istú otázku – kde sa to mohlo stať? Ako je to možné, keď sme boli takí dôslední?
Až keď som začala sama hľadať informácie a narazila na podobný prípad v zahraničí, začali mi do seba zapadať súvislosti. Čítala som o prenose salmonely z vodných korytnačiek na malé deti. O prípadoch, ktoré sa začali nenápadne a skončili dramaticky.
A vtedy mi napadla myšlienka, ktorú som si dovtedy nechcela ani pripustiť.
Naša korytnačka.
Zavolala som hygienu. Prišli, odobrali vzorky vody z akvária aj vzorky stolice Klárky. Čakali sme na výsledky so zatajeným dychom.
Kultivácia potvrdila rovnaký druh salmonely- Salmonella Newport.
Zdroj? Naša „bezpečná“ vodná korytnačka.
Aj pre primára z Kardiocentra, ktorý bol ku Klárke prizvaný kvôli komplikáciám, to bola nová informácia. Povedal nám, že za viac ako 30 rokov praxe sa s takýmto prípadom nestretol. To, čo sa dialo, bolo výnimočne vážne a nepredvídateľné.
My sme si kvôli tomu prešli peklom. Peklom plným strachu, výčitiek, sĺz a otázok, či sme mohli niečo urobiť inak. Či sme mali viac tlačiť. Či sme mali skôr konať.
Vodné korytnačky majú prirodzene vo svojom tráviacom trakte baktérie rodu Salmonella. Pre ne samotné to nepredstavuje ochorenie – sú ich bežným nosičom bez akýchkoľvek príznakov. Salmonella sa však vylučuje ich exkrementami do vody v akváriu, kde môže prežívať a množiť sa. Stačí kontakt s kontaminovanou vodou alebo povrchmi okolo akvária a baktéria sa môže preniesť na človeka.
Väčšina zdravých detí salmonelu zvládne bez vážnych následkov. No deti so zníženou imunitou alebo s chronickým ochorením môžu mať dramatický, až život ohrozujúci priebeh.
Nie všetko, čo vyzerá neškodne, je naozaj bezpečné.
Tento príbeh nezdieľam preto, aby som vyvolala paniku. Zdieľam ho preto, lebo keby sme tieto informácie vedeli skôr, možno by sme sa rozhodli inak.
Preto vás prosím – šírte túto osvetu ďalej. Možno to zachráni nie jedno dieťa pred ťažkým priebehom.
Ak tento príbeh pomôže čo i len jednej rodine, má zmysel o tom hovoriť.
Klárka to zvládla. 🤍
A my už nikdy nebudeme podceňovať „malé“ rozhodnutia.
„Aj týmto napĺňame poslanie nášho občianskeho združenia – premieňať naše skúsenosti na osvetu a podporu pre ďalších rodičov. Každá podpora na náš transparentný účet nám pomôže pokračovať v šírení osvety a prinášať pomoc tam, kde je potrebná.“